Rémanence (afterglow) - Compagnie Mangano-Massip (FR)

• 13:00, malé štúdio Divadla Vesmír

Rémanence (dozvuk): "Schopnosť vnemu – najmä zrakového – pretrvávať aj po zániku podnetu."

Naše myšlienky, spomienky, pocity a nápady neustále obiehajú okolo nás a zapĺňajú pohybujúci sa priestor nášho života.
Slabé prítomnosti, hutné neprítomnosti... sú tam, kde sme my. Kráčajú s nami a zanechávajú svoju priesvitnú stopu v odtlačkoch našich krokov.

Tento projekt kladie otázku stopy.

Zanechať stopu — hmatateľnú či neviditeľnú, pominuteľnú alebo nezmazateľnú — to je hlavná téma predstavenia, ktoré cez fyzický pohyb a výpravu k základným mytologickým príbehom skúma, čo zostáva po civilizácii... po živote.
Stopa, ktorá sa opakuje a vrství, sa stáva cestou, smerom, púťou. Sledujeme tri postavy – tri ženy v napätí, tri otázky o stope.
Inšpirované mytológiou, prenesené do súčasných podôb.

Za mýtom: skryté tváre žien.

Penelopa – stará žena, ktorá stráca pamäť, obklopená spomienkami, ktoré sa miešajú, miznú a rozpadajú. Aký obraz o sebe si môžeme ešte uchovať, keď sa naša vlastná stopa v nás stráca?

Eurydika – mladá žena, ktorá zahynula pri nehode a blúdi miestami svojho života. Stopa, ktorú zanechávame v druhom, stopa, ktorá nás zadržiava – toto puto so životom, ktoré pokračuje cez iného (v tomto prípade milenca Orfea).

Pandora – je tehotná a premýšľa o pôrode. Pandora je prvou ženou a jej dieťa je ľudstvo... ľudstvo tu stelesňuje Prométheus, staviteľ. V hre stavania a ničenia sa otvára otázka hybris – nadmernej pýchy človeka a stopy, ktorú zanecháva na planéte.

Predstavenie založené na pohybe používa jazyk materiálu, ktorý sa snaží zachytiť stopy našej prítomnosti na Zemi; vrstvu po vrstve, trpezlivo, čas všetko maže, prikrýva a pochováva.
Krieda, hlina, tráva, betón, sadra, voda – to všetko sú metafory a poetické obrazy na vyjadrenie sily toho, čo zostáva: Rémanence.