Držať rieku - Eva Priečková, Katarína Poliačiková

Holding river je manifest pomalosti v zrýchlenom svete. Dôkaz, že sila sa nemusí predvádzať – môže len byť. A že sú chvíle, keď nie je potrebné nič držať. Stačí nechať plynúť. A možno práve to je posolstvo, ktoré si z tohto predstavenia odnesieš: že aj keď rieku nedokážeš udržať, môžeš ju aspoň na chvíľu vnímať – a to úplne stačí. 

• 13:00, Letenské jazierko

Držať rieku – ticho, ktoré nesie váhu celého sveta Nie každé festivalové predstavenie kričí. Niektoré len dýchajú. 

A niektoré – ako Držať rieku / Holding river – ani nepotrebujú slová, aby ti rozorvali vnútro. Jemne, nenápadne, ale s chirurgickou presnosťou. Toto dielo nie je o efektoch, ale o prítomnosti. Nie o výkrikoch, ale o načúvaní. 

Je to performance, ktorá pôsobí ako meditácia aj ako výkrik naraz – výkrik, ktorý je stlmený, pretože sa odohráva hlboko vnútri. Pohyb, gesto, dotyk – každé je precízne, zdanlivo jednoduché, ale pod povrchom horí napätie. Telo tu nie je len nástroj, ale krajina. 

A rieka – tá prúdi skrz všetko: vzťahy, emócie, pamäť. Držať rieku znamená pokúsiť sa uchopiť niečo, čo sa držať nedá. A predsa to performer(ka) skúša – s obetavou trpezlivosťou, s pokorou, ktorá je vo svete plnom okázalosti vzácnejšia než kedykoľvek predtým. Ticho v predstavení nie je prázdne – je plné. Napäté. A publikum – ak sa mu podarí stíchnuť vnútorne – v ňom začuje samých seba. Predstavenie ako toto nie je len umelecký zážitok. Je to zrkadlo. A nie vždy sa doň pozerá pohodlne.